Dosiahol Jan Palach svojou obeťou svoj zámer? Bonus obete 2

Autor: Peter Ambros | 21.1.2015 o 11:20 | Karma článku: 3,42 | Prečítané:  562x

Predvčerom uplynulo 46 rokov od smrti Jana Palacha. Trúfam si tvrdiť, že správu o tejto udalosti neprijal žiadny vtedy žijúci občan našich dnešných dvoch republík bez mocného citového pohnutia. Trúfam si tvrdiť, že to pohnutie v každom z nás zanechalo trvalé stopy. Ale viedol jeho čin naozaj k tomu, za čo bol ochotný s vlastným životom skoncovať?

Predvčerom som na tomto mieste uverejnil svoj názor na mohutné hnutie „Je-suis-Charlieistov“. Myslím, že som o ňom začal uvažovať tak intenzívne práve po zhliadnutí záberov z miliónovej parížskej manifestácie, kde v prvých radoch kráčali svorne sa držiac pod pazuchami európski aj afroázijskí štátnici, z ktorých mnohí nesú zodpovednosť za ostrú cenzúru vo svojich krajinách. Všetci komentátori sa rozplývali v úvahách o tom, aký fajnový je pocit jednoty, ktorý spája davy pochodujúce s Marseillaisou na perách za hodnoty Európy, hodnoty západného sveta. Neviem prečo, ale vadilo mi, že sa tak dobre cítia a radujú, miesto aby smútili za obeťami teroru. A dnes som si v tejto súvislosti spomenul na Jana Palacha. Podstatným rozdielom medzi obeťou redaktorov „Charlie Hebdo“ a Palachovou obeťou je, že Jan Palach priniesol svoju obeť dobrovoľne a vedome. Spoločným znakom je v mojich očiach priepasť medzi udalosťou a spôsobom, akým na ňu masy ľudí reagujú.

Slová sú zradné. Slovom obeť ľudstvo od nepamäti označovalo postup, pri ktorom sa obetujúci vzdáva niečoho a dúfa pritom, že tým získa ochranu a bezpečnosť. Za posledných dvetisíc rokov sa jeho význam v kresťanskej časti sveta posunul na čin, ktorým jedinec vykupuje celé spoločenstvo. Spasiteľ zmyl naše hriechy. Medzi smútkom Veľkého Piatku a šibačkou ležia iba dva dni. Mám problém s takýmto expreným spracovaním žiaľu, a nie je to jediný problém, ktorý mám s európskymi hodnotami, predovšetkým v ich podobe v epoche postmoderny.

Obávam sa, že Jan Palach pri rozhodnutí k svojmu činu, ktorý ma dodnes naplňuje zmesou úcty, žiaľu, strachu a pochybností, podcenil túto črtu ponímania obete. Jeho smrť nevyburcovala, ale v najlepšom prípade paralyzovala. Dôkazom je kronika československých udalostí medzi 19. januárom 1969 a 17. novembrom  1989.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?