Dosiahol Jan Palach svojou obeťou svoj zámer? Bonus obete 2

Autor: Peter Ambros | 21.1.2015 o 11:20 | Karma článku: 3,42 | Prečítané:  574x

Predvčerom uplynulo 46 rokov od smrti Jana Palacha. Trúfam si tvrdiť, že správu o tejto udalosti neprijal žiadny vtedy žijúci občan našich dnešných dvoch republík bez mocného citového pohnutia. Trúfam si tvrdiť, že to pohnutie v každom z nás zanechalo trvalé stopy. Ale viedol jeho čin naozaj k tomu, za čo bol ochotný s vlastným životom skoncovať?

Predvčerom som na tomto mieste uverejnil svoj názor na mohutné hnutie „Je-suis-Charlieistov“. Myslím, že som o ňom začal uvažovať tak intenzívne práve po zhliadnutí záberov z miliónovej parížskej manifestácie, kde v prvých radoch kráčali svorne sa držiac pod pazuchami európski aj afroázijskí štátnici, z ktorých mnohí nesú zodpovednosť za ostrú cenzúru vo svojich krajinách. Všetci komentátori sa rozplývali v úvahách o tom, aký fajnový je pocit jednoty, ktorý spája davy pochodujúce s Marseillaisou na perách za hodnoty Európy, hodnoty západného sveta. Neviem prečo, ale vadilo mi, že sa tak dobre cítia a radujú, miesto aby smútili za obeťami teroru. A dnes som si v tejto súvislosti spomenul na Jana Palacha. Podstatným rozdielom medzi obeťou redaktorov „Charlie Hebdo“ a Palachovou obeťou je, že Jan Palach priniesol svoju obeť dobrovoľne a vedome. Spoločným znakom je v mojich očiach priepasť medzi udalosťou a spôsobom, akým na ňu masy ľudí reagujú.

Slová sú zradné. Slovom obeť ľudstvo od nepamäti označovalo postup, pri ktorom sa obetujúci vzdáva niečoho a dúfa pritom, že tým získa ochranu a bezpečnosť. Za posledných dvetisíc rokov sa jeho význam v kresťanskej časti sveta posunul na čin, ktorým jedinec vykupuje celé spoločenstvo. Spasiteľ zmyl naše hriechy. Medzi smútkom Veľkého Piatku a šibačkou ležia iba dva dni. Mám problém s takýmto expreným spracovaním žiaľu, a nie je to jediný problém, ktorý mám s európskymi hodnotami, predovšetkým v ich podobe v epoche postmoderny.

Obávam sa, že Jan Palach pri rozhodnutí k svojmu činu, ktorý ma dodnes naplňuje zmesou úcty, žiaľu, strachu a pochybností, podcenil túto črtu ponímania obete. Jeho smrť nevyburcovala, ale v najlepšom prípade paralyzovala. Dôkazom je kronika československých udalostí medzi 19. januárom 1969 a 17. novembrom  1989.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku. Preferencie potvrdzujú, že tretina ľudí si ešte nevybrala.

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe zhodnotila prvú sezónu v najvyššej lige, očakával viac.

KULTÚRA

Star Trek mával smiešne masky a triky. Na nových častiach sa však nešetrilo

Na Netflixe sú prvé epizódy po desiatich rokoch.


Už ste čítali?